Lány

06.12.2009 13:52

V jeden jediný deň v roku, a sice v deň českého štátneho sviatku Vzniku samostatného Československého štátu - 28. októbra, sa otvára areál letného prezidentského sídla v Lánoch (Lány je obec asi 30 km na západ od Prahy, neďaleko Kladna). Areál tvorí zámok s rozsiahlym anglickým parkom. Na miestnom nenápadnom cintoríne sa tiež nachádza hrob Masarykovcov, vrátane samotného Tomáša Garyga.

Zámok od juhu - pohľad cez pagaštanovú alej

Zámok Lány

Lány boli zemianskym sídlom už v 14. storočí. Prvá písomná zmienka z roku 1392 uvádza, že tu sídlil vladyka (príslušník nižšej šľachty v Čechách) Hašek z Lán. Podľa stavebno-historických výskumov však ešte neboli tvrdzou, ale skôr skromným obydlím v poplužnom (popluží je stará plošná jednotka, jej hodnota sa pohybovala medzi 20 a 60 ha) dvorci severne od zámku.

V 15. storočí sa Lány spojili so Stochovom a roku 1528 ich kúpil Jindřich Žejdlic zo Šenfeldu. Žejdlicovia tu vystavali renesančnú tvrdzu asi zanedlho pred rokom 1581, kedy prešla do vlastníctva Jiřího (Juraja) Bořity z Martinic a na Smečne. Ten tvrdzu v roku 1589 postúpil cisárovi Rudolfovi II., ktorý ju v roku 1592 prestaval na renesančný zámok. Mal pôdorys v tvare písmena U, obohnaný bol vodnou priekopou a ohradený múrom s vysunutými bastiónmi. Na renesančné portály nadväzovali mosty cez priekopu. Cisárskym staviteľom bol údajne Ulrico Aostalli, podľa ktorého projektu vznikol jednoposchodový lovecký zámoček, v dnešnej budove v plnom rozsahu pôdorysne zachovaný.

V ďalších rokoch zámok nebol príliš zvelebovaný. Utrpel počas 30-ročnej vojny, v roku 1640 bol vydrancovaný Švédmi. Príležitosťou k opravám bol iba ohlásený príjazd Ferdinanda III. v roku 1646.

V roku 1681 zakúpil krivoklátske panstvo a s ním aj Lány Arnošt Josef gróf z Valdštejnu. V roku 1733 majetok zdedila príslušníčka tohto rodu Marie Anna kněžna z Fürstenberku. Podľa plánov Fr. Ig. Prée vybudovala v rokoch 1741-50 barokovú zámockú kaplnku, ktorá sa neskôr stala farským kostolom. Založenie kaplnky na východnej strane si vyžiadalo preklenutie vodnej priekopy veľkým rozperným oblúkom. Spojenie s 1. poschodím zámku umožnila krytá chodba na arkádových oblúkoch. Baroková prestavba budovy zmenila iba dispozičné rozdelenie jej vnútorného priestoru.

Na prianie Karla Egona z Fürstenberku vypracoval v rokoch 1805 a 1820 kniežací staviteľ Ing. J. Bohutínský dve varianty nadstavby 2. poschodia. Tú však po roku 1824 realizoval podľa vlastných plánov staviteľ Jan Kristian Vítek (Wittek).

Významným predelom vo vývoji Lán bolo v rokoch 1849 – 1850 už predtým navrhované zasypanie vodnej priekopy a znesenie ohradového múru. Zo 60. rokov 19. storočia sú známe pripravené, ale nerealizované návrhy na pseudogotickú úpravu zámku. Vzhľadom k potrebe nových priestorov bola v roku 1902 uskutočnená nadstavba manzardového podkrovia pre služobníctvo podľa viedenských staviteľov Bocka a Tia. Postavený bol aj päťboký pseudobarokový rizalit s reprezentačnými vstupnými priestormi. Eklektickú úpravu súčasne získali salóny na 1. poschodí zámku.

Československý štát zámok zakúpil v roku 1921 pre letné sídlo prezidentov republiky. Z nich si Lány obľúbil predovšetkým prvý prezident – T. G. Masaryk.

Niektoré úpravy interiéru a výstavbu balkónu s podjazdom v portáli urobil v 20-rokoch hradný architekt prof. Josip Plečnik.

Zámok - pohľad od západu

Zámok - v pozadí obec Strochov

Zámocký park Lány

Využitie Lán ako loveckého zámku uprostred krivoklátskych lesov spočiatku nevyžadovalo zámockú záhradu, pretože spojenie objektu s prírodou bolo bezprostredné. Prvé písomné správy o parku s bažantnicou, obohnanej múrom, sú z 18. storočia. Zámocká priekopa dlho neumožňovala, aby tu vznikla typická baroková záhrada, vystupujúca z ohraničeného priestoru ďalej do prírody. To viedlo v prvej polovici 19. storočia k návrhom na úpravu záhrady v súlade s dobovými požiadavkami „prírodnej krajiny“, tzv. anglického parku. Predpokladom bolo zasypanie vodnej priekopy, uskutočnené v rokoch 1849-50. Nasledovalo nové rozvrhnutie ciest a výsadba okrasných drevín, kríkov a kvetín. Tieto úpravy súviseli zvlášť s rozmachom stavebnej činnosti za kniežaťa Karla Egona z Fürstenberku. Vo východnej časti parku bol zriadený veľký rybník, na ktorom bolo chované divoké vtáctvo. V druhej polovici 19. storočia bola záhrada ďalej zvelebovaná, vznikali nové promenády i nová výsadba, bolo vybudované prevádzkové zázemie záhrady a v rokoch 1879-80 postavený liatinový palmový skleník. V tej istej dobe bola rozšírená obora aj zámocký park. V 70-tych rokoch boli do parku umiestnené mnohé plastiky sliezskeho socháta Johanessa Jandu. Z jeho loveckých motívov sa tu zachovala však iba plastika sv. Jenovefy s laňou. V 80-tych rokoch 19. storočia bol park na vrchole svojho vývoja. Ale prevádzka a údržba boli už tak rozsiahle, že sa Fürstenberkom nedostávalo finančných prostriedkov a výzdoba musela byť obmedzená.

Pseudobaroková úprava v roku 1902 a obmedzenie okrasného záhradníctva na najbližšie okolie zámku znovu zdôraznilo parter, čo prispelo k zjednoteniu štýlu zámockého parku a jeho dominanty. V tejto podobe pretrval park začiatok storočia, prvú svetovú vojnu a vznik Československej republiky.

Úpravy v 20-tych a 30-tych rokoch 20. storočia boli dielom architekta Josipa Plečnika. V zámockom parku vytvoril fontány, vodotrysky i pozoruhodnú architektúru múru na hrádzi rybníka. Ku starej palmovni bol v roku 1922 pristavený skleník. Neďaleko sochy sv. Jenovefy bolo z podnetu Alice Masarykovej v rokoch 1932-33 založené alpinum. Po roku 1948 v parku došlo k rozsiahlym terénnym úpravám.

Zámok Lány a jeho park je dnes predmetom intenzívnej stavebnej a pamiatkovej starostlivosti, zodpovedajúcej významu sídla prezidentov republiky. Už v 80. rokoch bolo v zámku zavedené elektrické vykurovanie, opravené strechy aj vonkajší plášť budovy. Došlo však aj k nevhodným stavebným zásahom, ktoré je potrebné postupne napravovať. Predchádzajúca obnova vnútorného zariadenia zodpovedala dobovému vkusu a pôvodné zariadenie pri nej bolo zlikvidované. Interiéry sa preto postupne reštaurujú a zariaďujú mobiliárom v štýle nadväzujúcom na dobu prvého prezidenta republiky. Nemenšia pozornosť je venovaná zámockým záhradám a ich prevádzkovému zázemiu. V 90. rokoch bol park znovu upravený v duchu predstáv architekta Plečnika.